S manželom sme sa spoznali ešte ako rebelantskí, bezstarostní študenti. Už vtedy sme začali spoločne pociťovať lásku k francúzskej krajine, kultúre a jazyku. Kedykoľvek sa nám neskôr naskytla, čo i len malá príležitosť, vycestovali sme a dychtivo objavovali neustále premenlivé, pôvabné a šarmantné Francúzsko. Miest, čo nám natrvalo prirástli k srdcu bolo za tie roky nesmierne veľa a voči tým zvyšným, alebo ešte stále neobjaveným, by bolo nanajvýš nespravodlivé vymenúvať ich. Napokon, nemožno sa ani veľmi čudovať. Spevný, nádherný jazyk trubadúrov, bohatá kultúra a umenie, svetová kuchyňa, blankytné more a fantastická príroda – každý, často aj malý detail, si človeka dokázal nadobro podmaniť.
Zrejme to – práve na tomto mieste – nevyznie priveľmi objavne a ktovieako nápadito, ale naše srdcia nám ticho, bezbolestne a sladko ulúpilo jedinečné Provensálsko. Každá naša cesta do krajiny galského kohúta, dnes končí práve na juhu Francúzska v istej malebnej dedinke, ktorej meno si radšej ponecháme pre seba. Niežeby sme neradi obdarúvali a potešili aj iných, ale je to niečo ako vášnivé hubárčenie – človek sa tiež nerád delí o tie čarovné tajnosnubné miesta. Navyše sa už celé roky veľmi úzko a dôverne poznáme s jej skvelými obyvateľmi, a keďže obaja s manželom vládneme slušnou francúzštinou, cítime sa tu už ako doma. A tak hádam pochopíte – rodina je pre nás nadovšetko.
Nedávno sa nám podarilo v Bratislave dokončiť rodinný dom, a tak zrejme nebude nijako zvlášť ťažké uhádnuť, v ako štýle sme si naplánovali jeho interiér. Iste, horúcej inšpirácie priamo zo zdroja sme mali viac ako dosť, ale to bola iba jedna, aj keď vcelku podnetná časť úlohy. Keďže ide o francúzsky vidiecky štýl, ktorý sa začal profilovať už niekedy po roku 1800, chceli sme si v našom dome uchovať najvyššiu mieru jeho autentickosti. Pôvodne síce vznikal z tzv. palácového štýlu, ale rokmi sa vyprofiloval ako jeho špecifický vidiecky podtyp. V súčasnosti sú tak pre kvalitný bytový dizajn realizovaný v tomto štýle, potrebné značné odborné znalosti a praktické skúsenosti. Inak sa môže provensálska jedinečná originalita, pomerne ľahko zmeniť na nesúrodú zmes vkusu domácich majiteľov.
Súčasťou akéhokoľvek interiéru je samozrejme nábytok a ten, ktorý vznikal a teraz dýcha Provensálskom, ponúka jedinečne nezameniteľné línie, črty a farebnosť. Typickými rysmi takéhoto originálneho vidieckeho nábytku sú celkom jednoduché vzory na jemne morenom dreve. Nezanedbateľné a tradičné sú aj druhy použitého dreva. Najčastejšie sa tak interiéroch stretávame s dubom alebo brestom. Jemne namorený kus nábytku pôsobí ozaj nenútene a sviežo v každej dennej, či nočnej hodine. O tom sa presvedčíte bez väčšej námahy. Značnej obľube sa teší aj ten „obitý“ biely nábytok. Nenechajme sa však popliesť len lákavými obrázkami z webu a módnych časopisov. Provensálčania dokážu patrične oceniť tiež nábytok natretý pastelovými farbami, ktoré sú na juhu Francúzska doma.
Snáď práve sem sa bude hodiť kratučká, ale dôležitá poznámka o palete farieb, ktorá provensálsky štýl výrazným spôsobom utvára a podčiarkuje. Región vyznáva predovšetkým farby neba, zeme, obilných klasov, levanduľových polí alebo vlčích makov. V domácnostiach sa vo farbách objavovalo najmä to, čím ľudia oddávna žili a čo ich napĺňalo. Každý odborník potvrdí, že dobre zariadený interiér by nemal obsahovať viac ako tri nosné farebné tóny, pričom najväčšiu plochu treba zásadne obsadiť neutrálnou farbou. A presne tento kľúč vidiecky štýl z juhu Francúzska vyznáva.
Provensálsky štýl by mal celý interiér modelovať v jednej dominatnej farbe. Samozrejme, že sa prvoplánovo ponúka unikátna a v regióne tradičná levanduľovo fialová, no po ruke je taktiež bledomodrá, olivovo zelená, horčicová alebo slnečnicovo žltá. Treba vopred upozorniť, že u nás často favorizovaná, snehovobiela, nie je ktovieako vítanou farbou, skôr naopak. Jej použitie sa v každom interiéri provensálskeho bývania, či typu, chápe dokonca ako prehrešok z neznalosti a pomerne nešťastný krok vedľa. My s manželom sme sa – ako obyčajne a celkom dvojhlasne – rozhodli pre použitie krémovobielej, čiže slonovinovej farby, doplnenej ďalšími farebnými akcentami.
Francúzsky vidiecky štýl a jeho textil sú inšpirujúcou kapitolou sami o sebe. Na vytvorenie rôznych pôvabných koberčekov a dekorácií sa napríklad veľmi často používa vlnená priadza. Značne rozšíreným prvkom sú aj pestré bavlnené tkaniny, ktoré postupne vybielilo slnko alebo látky plné kvetinových vzorov. Bývajú obľúbené ako záclony alebo závesy do okien, čo sa mi ako žene nesmierne páči. Znalci textílií ale vo všeobecnosti radia voliť radšej jemné farebné tóny. Prešívané deky nám oveľa lepšie nahradia jednofarebné poťahy. Napríklad riasenie na záclonách a závesoch nemá byť príliš husté, ale treba tu ponechať priestor prenikajúcemu svetlu a čerstvému vzduchu. A namiesto vzorov so záplavou poľných kvietkov sa oplatí vybrať skôr pásikavé tapety.
Spomenula som, že napriek bezprostrednej a mnohoročnej znalosti prostredia Provensálska sme obaja podvedome cítili, že by sa nám viac ako hodila, výdatná pomoc skutočného profesionála a bytového dizajnéra. Mali sme osvedčený kontakt na pani Pavlínu Lipkovú zo spoločnosti ORIGINE INTERIER DESIGN, dizajnový nábytok Bratislava, návrhy interiérov domov a bez dlhého premýšľania sme ju s našimi predstavami a zámermi oslovili. S odstupom času je jasné, že sa nám s pani dizajnérkou podarilo vytvoriť skvelý základ pre doplnenie interiéru o ďalšie zaujímavé prvky a detaily, ktoré si z ciest po Francúzsku, a najmä Provensálska, určite privezieme.
Ako som už v úvode naznačila, celý interiér nášho domu sme sa rozhodli ladiť do svetlých tónov. Dôvody boli zhruba dva. Jednak sme manželom fanušikmi denného svetla a krémovobielej fareby, a zároveň sme si chceli vytvoriť dostatočný a flexibilný priestor pre ďalšie nové doplnky.
Ani jeden z nás totiž nemal záujem priestory obývačky a kuchyne dajakým spôsobom trieštiť alebo vzájomne oddeľovať. Aj preto sme sa s pani Lipkovou dohovorili, že krémovobiela bude optimálnym a pre budúcnosť nášho domu aj najlepším riešením.
Kuchyňa bola a je pre mňa výnimočne dôležitým miestom. Trávim v nej veľa osobného času, a tak sme – po vzájomnej dohode – nechali rozšíriť kuchynskú linku o ostrovček, ktorý nám slúži nielen ako miesto pre odkladanie riadov, ale aj ďalší, vždy vítaný pracovný priestor. Koniec-koncov kuchyňa bola, je a bude, aj bez môjho osobného prispenia k tejto téme, srdcom celého domu, a to už od úsvitu ľudskej civlizácie. Ak to povieme viac knižne, kuchyňa je akousi rodinnou svätyňou, kde sa ráno zvykneme pri káve pomodliť k začínajúcemu dňu, aby sme sa večer mohli spoločne vyspovedať z radostí aj hriechov dňa uplynulého – celá rodina pokope.
Jedálenský stôl, aj celá kuchyňa tak disponujú genetickou výbavou á la Provence. Stôl citlivo a nenásilne spojil kuchynskú linku s obývačkou. Odkladací stolček a kreslá, ktoré tvoria súčasť tohoto priestoru, podčiarkujú provensálsky štýl aj napriek svojej dizajnérskej a štýlovej odlišnosti. Jedno z dvojice kresiel – ten mohutnejší ušiak – sme zdedili po starej mame. Druhé, to menšie, nám k stolíku navrhla umiestniť sama pani Lipková. Veríme, že pri pohľade na tento pôvabný kútik, by rodený Francúz povedal – qu’est-ce charmant !
Spisovateľ a básnik, rodák z Provensálska, Alphonse Daudet napísal túto krásne túto poetickú vetu, ktorá patrí do jeho knihy Listy z môjho mlyna : „Celý ten nádherný provensálsky kraj žije len svetlom…“
Myslím, že je zbytočné čokoľvek dodávať, keďže tá veta vypovedá o tomto čarovnom kraji všetko podstatné, a zároveň vystihuje jeho rozsvietenú dušu. Mne stačí, keď si moja rodina v letnom ráne sadne do kuchyne k raňajkám – čaro Provensálska pocítime okolo seba.
Sex Cam
You must be logged in to post a comment Login