Posledné desaťročia priniesli do Európy extrémne výkyvy počasia. Tornáda nie sú už výnimkou a pravidelne sa vyskytujú na našom území. Zmena klímy bude mať za následok aj zvýšenie zrážok, povodní a silných búrok, prívalové povodne budú v lete intenzívnejšie v celej Európe. Tornádom sa zmena počasia na našom území nekončí. Podľa odborníka sa máme pripraviť na letné mesiace plné siných búrok, intenzívnych dažďov a záplav. „Vyššie hodnoty teploty vzduchu vytvárajú prostredie, v ktorom je vyšší obsah vodných pár v atmosfére. To vytvára predpoklady pre výskyt výdatnejších zrážok, pri búrkach môže padať intenzívnejší dážď a dôsledkom môžu byť povodne väčšieho rozsahu alebo lokálne povodne po búrkových lejakoch,“ vyjadril sa klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Najčastejšími mimoriadnymi udalosťami, ktoré každoročne postihujú Slovenskú republiku, sú povodne, veterné smršte a snehové kalamity. Od štátu môžeme žiadať dotáciu na podporu humanitárnej pomoci a je možné ju poskytnúť aj na následky živelných udalostí (záplavy, víchrica, prívalové dažde, požiar, výbuch a iné). V rámci vyhláseného núdzového stavu alebo tej istej vyhlásenej mimoriadnej situácie je možné dotáciu poskytnúť maximálne do sumy 1 500 eur, avšak ak dôjde k značným škodám na majetku v rámci toho istého vyhláseného núdzového stavu alebo tej istej vyhlásenej mimoriadnej situácie dotáciu je možné poskytnúť maximálne do sumy 3 000 eur. Žiadosť o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci podľa § 9 ods. 3 je potrebné doručiť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky do troch mesiacov odo dňa vyhlásenia núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie.
Aj keď štát často poskytuje pomoc v núdzových situáciách, spoliehať sa iba na ňu by bolo krátkozraké. Katarína Bohošová z PREMIUM Poisťovne upozorňuje: „Hoci štát formou humanitárnej pomoci, ale aj rôzne verejné zbierky, mnohokrát finančne podporia tých, ktorým živelná katastrofa spôsobila značné škody na majetku, je potrebné si uvedomiť, že je to len drobná pomoc voči skutočným dopadom neočakávanej udalosti. Škody sa pohybujú v desiatkach, aj státisícoch eur a pomoc štátu nie je správne vnímať ako náhradu majetkového poistenia, len ako zmiernenie ťažkej situácie.“
Poistenie nehnuteľnosti by malo pokrývať všetky živelné riziká, vrátane vetra a dažďa, ktoré môžu spôsobiť škody. Rôzne poisťovne však môžu mať napríklad odlišné aj definície toho, čo predstavuje silný vietor. Preto je dôležité skontrolovať podmienky svojej poistky.
„Najmä staršie poistné zmluvy a ich podmienky nemusia mať v krytí riziká, ktoré hrozia dnes, prípadne pred rokmi platné limity krytia už dávno nie sú postačujúce. Tak napríklad riziko „spodná voda“ už je možné nájsť v základnom krytí poisťovní a tento druh rizika je možné dohodnúť aj pri poistení bytových domov. Udalosť je potrebné zdokumentovať podobne ako iné vodovodné škody fotodokumentáciou a nahlásením do poisťovne štandardným spôsobom,“ vysvetlila Katarína Bohošová. Podľa odborníčky mnohí majitelia nehnuteľností čelia riziku podpoistenia, keď ich poistné sumy nezodpovedajú reálnej hodnote majetku. Indexácia poistných súm môže tento problém zmierniť, ale je dôležité, aby bola počiatočná poistná suma správne stanovená.
You must be logged in to post a comment Login