Bistro „Osmička.“ Priestor zo spomienok, svetla a životnej rovnováhy

Už si presne nepamätám, kedy som sa po prvý raz zoznámil so mojim osobným číslom, teda presnejšie – životným číslom. Možno to bolo v dajakom časopise ako dorastajúci chalanisko alebo mi ho vypočítala stará mama, ktorá vo svete tých podmienených, neúplatných, a najmä mystických siločiar, žila veľmi bohatý vnútorný život. Skrátka to už neviem.

Priznávam však, že obhajovať túto moju číselnú karmu, či akési prepojenie, nebolo a nie je nijako jednoduché, tým skôr, že už dávno nie som chalanom, ba aj stará mama dávno odišla. Chápem, že mohutný chlap, čo sa roky oháňa ťažkým kladivom, smrdí dymom a zažranou špinou, a ktorý sa živí ako umelecký kováč, by mal k voči takýmto numerlogickým spojeniam pestovať prinajmenšom racionálny odstup. Žiaľ, ale nič s tým nenarobím. Osmička sa na mojom živote a osude podpísala tak výrazne, že v panteóne mojich osobných, poväčšine dobrosrdečných a usmiatych bohov, dostala ozaj čestné miesto.

Ak vás v tejto chvíli ale začal neúmerne svrbieť jazyk alebo nebodaj trpíte syndrómom detsky nekontrolovateľnej zvedavosti, rád vám o čísle osem poviem niečo viac. Obecne sa súdi, že spomedzi všetkých čísel, práve osmička disponuje najväčšou mocou a silou. Patrí jej svet ambícií, vôle, logického myslenia, obraznosti aj peňazí. Symbolizuje túžbu po sláve, moci, vplyve i sexe. Na druhej strane drží ochrannú ruku nad spravodlivosťou, rovnováhou a osudom. Keď tieto, celkom voľne, načrtnuté úvahy prenesieme na povahu človeka, stojí pred nami osobnosť vyznávajúca silu a moc, riadená ctižiadosťou, pracovitosťou, cieľavedomosťou, húževnatosťou, disponujúca vodcovskými a organizačnými schopnosťami. Jej rub potom predstavujú vlastnosti ako strohosť, bezohľadnosť, prudkosť v konaní alebo sklony k manipulácii.

Uznávam, že s primeranou dávkou nadhľadu by bolo možné niektoré z popísaných charakteristík prisúdiť aj mne, aj keď sa mi – po pravde – asi viac prihovárali iné súvislosti, ktoré často a rada zdôrazňovala stará mama. Babička mi totiž s vážnou tvárou tvrdievala, že pod znamením toho môjho čisla nikdy nenájdem životné šťastie, ak nebudem zachovávať rovnováhu medzi príčinami a následkami, bráním a dávaním. Musíš, neodbytne zdôrazňovala, v každom okamihu vyrovnávať veci duchovné a materiálne. Never, a nikdy neuver, že šťastie človeka žije vo veciach, aj keby si počas života vlastnil čokoľvek.

Chápem, že to bude znieť tak trochu nepravdepodobne, ale po rokoch sa mi tieto jej slová viac-menej potvrdzovali. Často som sa pristihol pri myšlienke, že môj osobnostný profil vlastne celkom poctivo kopíruje všetky myšlienky starej mamy. A iba tak, na okraj. Dokonca u mňa fungovali ďalšie dve základné podmienky zo sveta numerológie. Narodil som sa totiž v ôsmom miesace, teda v auguste a súčet čísel môjho roku narodenia dáva číslo osem. V takých okamihoch sa občas nedá veľmi neveriť a žiadne štípanie do chrbta ruky nefunguje.

Ktovie, možno práve preto som si vybral remeslo umeleckého kováča, aby som prebil tie detské a mladícke metafyzické prepojenia. Prosím, berte ale tieto moje slová s rezervou, lebo svet umenia občas naozaj vytvára paralelné línie so svetom všedných povinností a stáva sa, mne teda dosť často, že akosi strácam prehľad. Ak sa však vrátim späť na pevnú zem, je pravdou, že som ctižiadostivý a cieľavedomý. Odmietol som robiť v živote niečo, čo by ma nebavilo, a tak ma stálo dosť úsilia a času, vypracovať sa na takú úroveň, aby som vedel zabezpečiť seba aj rodinu. Umelecký kováč musí zvládnuť nielen ťažké – a to doslova a do písmena – remeslo, ale byť schopný v každom okamihu vycítiť, čo si klient želá a akým smerom chce svoje predstavy nasmerovať. Veľa ráz ide o náročné rozhovory, a to i napriek tomu, že kov je tvárny a počúva moje ruky. Neraz sa mi stalo, že zákazníkom vysnívaný tvar veľkého kovaného, stropného svietnika potreboval náležité formálne korekcie, aby sa vôbec mohol narodiť.

Možno ste zvedaví, ako som sa k tejto nádhernej, ohňom voňajúcej práci dostal, ale ja vás budem musieť zrejme sklamať. Pokiaľ viem, v rodine sa nikto ničomu podobnému nevenoval, a to až do ikstého kolena. Aj keď istá možnosť tu bola, ale tú mi nikto nikdy nepotvrdil, ani nevyvrátil. Raz, v slabej chvíli, mi totiž stará mama naznačila, že jej otcom mohol byť niekto celkom iný, ako sa v rodine myslelo. Z nejasných náznakov a veľavravných narážok som vtedy pochopil, že moja prababička mohla mať dcéru s mužom, ktorý sa jej životom len mihol. Údajne ním mohol byť majiteľ dvoch kolotočov a maringotky, ktoré do nášho mestečka zavítali vždy koncom leta. Keď som sa snažil dozvedieť viac, stará mama sa v tom okamihu zatvárila neprístupne a odmlčala sa. Po chvíli len sucho precedila pomedzi zuby, že ten Maďar sa páčil všetkým mladým ženám, lebo voňal slnkom, ohňom a silným tabakom. Žiaľ, dnes mi už nikto viac nepovie, a nakoniec, čertvie, čo za tým skutočne bolo. Možno v tomto zvláštnom, takmer romantickom príbehu, zohralo železo dôležitú rolu, ktorú ale  u nás doma nepoznáme, ani nespoznáme. Tak, či tak, železo, oheň a vôňa dymu vo vlasoch si ma získali nadobro.

Po rokoch a zvládnutí všetkých záhad, tajov, ale aj nástrah tohoto umenia som začal pracovať vo vlastnej dielni. Spočiatku sa mi darilo, keďže dopyt rástol a umelecké predmety zo železa a ocele lákali viac ako prefarbrikované fabrické dielce. Mal som pocit, že to bude čoraz lepšie. Nakoniec zasiahla vyššia moc a cesty sa mi nečakane obrátili. Moje práce zaujali istého zahraničného investora, ktorý mi ponúkol trvalú prácu a možnosti mimo Slovenska. Váhal som, uvažoval, bol plný neistoty. Napokon zvíťazila opäť moja osmička, chuť presadiť sa, odvaha riskovať a túžba dokázať, že som najlepší. A tak sa stalo. Dnes teda žijem za hranicami už niekoľko rokov a sotva kedy ľutujem. Na druhej strane priznávam, a to bez premýšľania – kedykoľvek získam čas a možnosť príchádzam domov. Manželka síce nie je Slovenka, ale zamilovala si to tu a veľa ráz sa stalo, že ostala o pár týždňov dlhšie ako ja sám. Kontakty a dávne, pevné priateľstvá samozrejme nič nenaštrbilo, takže pracujem na mnohých zadaniach i zo slovenskej strany.

Napokon sa udialo to, čo sa udiať muselo. Manželka ma postupne, čisto ženskými argumentami doslova uhovorila, žeby sme mali skúsiť podnikať aj na Slovensku. V prvom okamihu ma nenapadlo nič lepšie, ako zastaviť auto a pozrieť sa jej do očí s velikánskym otáznikom – prečo? S pripraveným úsmevom mi oznámila, že si medzičasom presondovala možnosti a neďaleko môjho rodného domu našla voľný priestor, kde by mohlo ožiť naše skvelé bistro. Podotýkam, že moja žena má ekonomické vzdelanie, takže veľa obranných krokov som ani nezvládol. Vzápätí nedočkavo pokračovala. Jediné, čo vraj ešte nemá úplne ujasnené je otázka, ako naše bistro zariadiť, či aký mu dať look. Polohlasom, a trochu diplomaticky dodala, že umelecké veci ponecháva na mne. Hotovo, auto sa zase poslušne rozbehlo a ja som vedel, že o zábavu bude na pár mesiacov postarané.

Mužská ješitnosť, vrodená chuť na všetko nové a túžba po výzvach ale dokonale zapracovali, a o pár dní som už mal v ruke kontakt na spoločnosť ORIGINE INTERIER DESIGN, návrh interiéru,dizajnový nábytok, Kaviareň Bratislava a pani Pavlínu Lipkovú. Veľa mojich dobrých známych aj web mi napokon prezradili, že jej dizajnérske práce v oblasti interiéru majú jedinečný švih, skvelú úroveň a punc originality. Manželka rada súhlasila, a tak netrvalo dlho a všetci traja sme sedeli na jedným stolom. Samozrejme, že najviac sa pýtala pani Lipková, keďže potrebovala poznať naše predstavy aj nás samotných. Pochopiteľne, bistro sme si chceli dať ušiť presne podľa nášho vkusu, čo dizajnérka s uspokojením kvitovala a vnímala ako veľké klientské plus. Nás zase tešilo, že každé naše slovo vnímala veľmi pozorne a dávala nám najavo radosť z našich nápadov. Zdalo sa, že ju nadchlo, keď sme jej oznámili náš zámer nevytvárať nič prepychové, nabubrelé, ale skôr zaujímavé a podnetné. Chceli sme získať a ponúkať interiér, ktorý vyjadrí nielen náš ľudský charakter, ale svojou pozitívnou energiou a nefalšovanosťou vyčarí u každého hosťa úsmev a dobrú náladu. Práve v tej chvíli sa pani Lipková nebadane usmiala a ja som vedel, že sme na jednej, spoločnej vlne a vec sa určite vydarí.

Spomínam si, ako pri spoločnom rozhovore zarezonovala jedna z mojich mnohých myšlienok. Spýtal som sa, či je možné vytvoriť v priestore nášho bistra dajaký výrazný, myšlienkovo silný dizajnový prvok, ktorý zaujme hneď v prvom okamihu. Je jasné, že konkrétnu predstavu som nemal, aj keď mi hlavou vírilo kadečo. Vážne, netušil som, čo by to malo byť. Pani Lipková s návrhom veľmi rada súhlasila a dala nám najavo, že takéto korenie v konečnom menu má zo všetkého najradšej.

Už prvé návrhy a koncepty ukázali, že naša voľba bola viac ako dobrá. Napokon, konečný výsledok tieto – sprvoti nesmelé – myšlienky len potvrdil. Dnes teda máme krásne, útulné a vyhľadávané bistro, ktoré si hostia v celej štvrti veľmi rýchlo obľúbili.

Podlaha dostala tmavohnedý odtieň, ktorý rešpektuje pôvodný dekor dreva. Niektoré zo stien obložené svetlým drevom, však vedú s tmavšou podlahou pôvabný, rytmický dialóg. Tento svetlý drevený obklad nečakane povýšil na veľmi príjemný doplnok interiéru. Neláme priestor násilne cez koleno a nevytvára ovzdušie prehustené farbami a predmetmi. V kombinácii s veľkými zrkadlami, visiacimi na stenách miestnosti, prinášajú oba tieto využité prvky bohatú náruč slnečného svetla, čo vytvára neopakovateľnú atmosféru pohody.

Zrkadlá sa opakujú aj na stene, ktorá je na protiľahlej strane výloh. Nečakane, a takmer nedočkavo sa na ich plochách odrážajú klasické štvorcové stolíky s tmavšou drevenou doskou. Toto lákavé a zaujímavé zátišie dotvárajú dizajnovo nápadité stoličky, vytvorené v kombinácii čiernej a žltej. Žlto polstrované stoličky doslova rozsvecujú priestor a spolu so slnečným svetlom čarovne menia náladu miestnosti. No a žltá v kombinácii s čiernou potvrdzuje svoju jedinečnú nadčasovosť a univerzálne použitie. Skrátka, tmavú farbu vždy skvele vyváži pozitívna, jasne rozvietená farba. Tento pradávny vzťah z palety nikdy nesklame a nič nepokazí.

Mimoriadnu radosť nám s manželkou urobila presklená vitrína, kde máme s láskou uložené naše vybrané vína.  Jej zadnú stranu tvorí tiež zrkadlo, takže obrazy a ilúzie, ktoré spolu s ňou vytvárajú okolité zrkadlá, svetlo padajúce oknami a všetky náhody nečakaného, sotva možno prijateľne popísať. Je len málo takých skorých rán, kedy si nesadnem do prázdneho a tichého priestoru, nevychutnávam si kávu a neteším sa zo svetla a jeho novej premiéry. Mesto ešte lenivo vstáva, tiene sa výrazne skracujú a náhliace sa postavy ranných chodcov očami zablúdia priamo k mojmu stolu. Tieto okamihy ma napĺňajú nielen radosťou a pôžitkom z nového dňa, ale dávajú mi možnosť precítiť onen honosný pocit, že ja sa v tejto chvíli nikam náhliť nemusím. Niečo podobné, ako keď stojím sám vo svojej dielni a pohľadom spracúvam kus žeravého železa. Vtedy nie je nič, len ja a myšlienka.

Tí zvedavejší zrejme netrpezlivo čakajú, kedy príde, a či teda vôbec, rad aj na moje osobné, šťastné číslo, teda osmičku. Niežeby som na začiatku s ňou počítal, dokonca sa mi zdá, že som ten môj, numerologický príbeh pani Lipkovej vykladal len v hrubých líniách, ale ako sa stáva, sotva tušené sa magicky samozrejme splnilo.

Keď sme s manželkou dostali prvú možnosť rozvietiť stropné osvetlenie, mne osobne takmer spadla sánka. Svetlo v pôvabných krivkách kopíruje tvar celej miestnosti, čo je samo o sebe nápadité a pozoruhodné. Navyše tvarom a farbou evokuje niečo, čo bolo vykované z kusu čierneho železa, a to ma vo vnútri dojalo.

Pri nasledujúcom krátkom rozhovore s pani dizajnérkou vyplynulo, že manželka ma chcela niečím originálnym prekvapiť a vyslovila želanie, či sa napríklad nemôže niekde objaviť štylizovaná osmička. Pri ďalšom pohľade na strop som logicky stratil glanc, ostal na mäkko a v spomienkach opäť počul slová starej mamy. Pani Lipková mi neskôr prezradila, že osvetlenie nechala vyrobiť na mieru, pričom sa vážne dala inšpirovať želaním a predstavami mojej ženy.

Neviem, ale zrejme vás to pobaví, a možno skôr prekvapí, no počas prvých týždňov som každý večer – vážne! – striehol na prvý súmrak. V jediný okamih som potom stisol vypínač a strop sa náhle rozžiaril množstvom malých žiaroviek. To mäkké svetlo celé bistro ešte viac zútulnilo a dodalo mu nový, šarmatnejší rozmer. Dodnes, a je to už dajaký čas, sa dokážem tým našim stropom a jeho svetlom kochať stále rovnako – takmer vianočne.

Hľadím cez výlohy do živých ulíc, občas zablúdim smerom ku stropu a cítim, že vedľa mňa sedí stará mama a jej príbehy spojené s číslami a ich záhadným svetom. Nehovoríme, ale ani nemlčíme. Opakujem si jej dávne slová o povinnosti neustále hľadať rovnováhu medzi materiálym a duchovným. Opakujem si jej myšlienky o hľadaní šťastia, ktoré nemá, a nesmie získať podobu stoviek vecí, ktorými sa človeka mylne obklopuje. A potom sa znovu pozriem na svietiaci strop a usmejem sa, len tak, pre seba. Ležatá osmička je znakom nekonečna, a môj pocit radosti sa v takej chvíli v ňom odráža ako v zrkadle.

 

Sex Cam