Keď bytový architekt vyčaruje krásny domov

S pribúdajúcim vekom sa človek občas až neveriacky pristihne, že mnoho slov a myšlienok, ktoré ho v detstve aj v dospievaní bojácne oslovovali alebo celkom ľahostajne míňali, odrazu dostáva nový rozmer a nečakaný zmysel. Medzi takéto znovuobjavené slová som, vlastne prednedávnom, zaradila spojenie – vlastný domov. Iste, poviete si, ženy sú pre túto dvojicu slov akosi naprogramované, ale musím sa priznať, že u mňa to trvalo pomerne dlho.

Všetko sa začalo až takmer prozaicky obyčajne. Istý čas po svadbe, sme s manželom zdedili prvorepublikový byt našej milovanej starej mamy. Rozhľahlý, v každom kúte viditeľne unavený, naplnený minulým časom aj mojimi detskými prekvapeniami.

Keď sme obaja s mužom prechádzali z jednej miestnosti do druhej, náhle som si spomenula na slová môjho otca. Z času na čas vravieval, že to najlepšie miestom na bývanie býva také, ktoré si človek stvorí vlastným srdcom a rukami. Dnes už čakáme a veľmi sa tešíme na naše prvé dieťa, a tak sme sa rozhodli celý byt podstatným spôsobom zrekonštruovať. Toho malého človiečika chceme priviesť do krásneho domova. Domova, ktorý si aj on zamiluje a bude sa doň po celý život rád vracať.

A tak nastal čas úporného hľadania. Chceli sme vedľa seba niekoho, kto tomu starému bytu vdýchne rozmer krásneho domova a otvorí ho novej rodine. Po dlhšom výbere a posudzovaní desiatok návrhov, ale aj hotových realizácií, sme napokon oslovili bytovú architektku a dizajnérku pani Pavlínu Lipkovú zo spoločnosti ORIGINE INTERIER DESIGN, návrhy interiérov domov, dizajnový nábytok Bratislava.

V trojici sme sedeli nad skicami a nápadmi veľa ráz. Dlho spolu debatovali, namietali, ponúkali argumenty a nachádzali prvú zhodu. Postupne, krok za krokom sa pred nami otváral aj finálny návrh, ktorý začal zodpovedať prvotným, aj keď v tom čase takmer neostrým a nejasným predstavám.

S manželom sme mali už dávno vysnívaný obraz nášho domova, bytu. Mal byť svetlý, prežiarený, plný vzduchu a nenútenej elegancie. V takýchto chvíľach si často spomeniem na starú mamu a jej krásnu osobnosť. Po smrti manžela sa v tých vysokých izbách bezmála strácala, ale vždy sa ticho objavila – drobná, voňajúca kávou, mentolom a čipkou na límci čiernych šiat. Smiala sa ako keď prší a za dvojitým oknom ten dážď sotva počuť. Bola skrátka mojim druhým domovom na druhom konci mesta. Teraz som už viem, že som vlastne chcela mať byt práve taký, aké boli jej pôvabné úsmevy, príjemné vône a elegantné šaty. 

Nechceli sme však žiadny byt-konzervu, ktorá bude len spomínať. Mal mať v sebe dostatok vnútornej energie, aby sa dal ľahko prispôsobiť dieťaťu, rodine a všetkému, čo nás časom vyzve a postretne. Logicky sme teda hľadali jednoduchosť a úspornosť vo vybavení.

Byt po babičke vždy mal a má jednu výnimočnú a nenahraditeľnú prednosť. Disponuje výbornou polohou v pokojnej štvrti mesta, a zároveň ponúka krásny výhľad na svahovitý park. Ako dieťa som sa doslova nevedela nabažiť ranného nedeľného ticha, ktoré okolie domu mäkko obopínalo. U rodičov som síce mávala nedeľu na vidieku, ale ostávala preplnená pracovným ruchom susedov, motorizovaných rybárov alebo pozobúdzanej hydiny.

Pani Lipková ten kruh môjho detského pokoja a mieru ničim nenarušila. Navrhla nám však pozmeniť dispozíciu niektorých miestností tak, aby sme si mohli dosýta užívať okolitú prírodu, a pritom dostať do izieb ešte viac svetla.

Rekonštrukciu sme preto museli odštartovať stavebným hlukom a prídelmi štipľavého prachu. Vybúrali sme priečku oddeľujúcu kuchynskú komoru a niekdajšíe zázemie pre gazdinú starej mamy. Získali sme odrazu skvelý priestor pre nádhernú detskú izbu nášho vytúženého drobčeka. Bol to v každom smere vynikajúci nápad.

S manželom sme už dlho predtým zvažovali, kde v byte by malo dieťa najlepšie podmienky. Núkal sa celý rad možností, ale ako neskúsení rodičia sme všetky objavované eventuality zaťažovali nánosmi neistoty, pochybností a čiernych úvah. Vďaka nadhľadu a odborným radám pani Lipkovej sa odrazu vynorilo nečakané a parádne riešenie, ktorému sme nesmierne radi podľahli.

Obývacia izba ani naša spálňa si už, našťastie, nevyžadovali také dramatické zásahy, a preto stačilo iba niekoľko menších stavebných úprav. Najmä bolo treba zrenovovať všetky stropné podhľady a čiastočne aj podlahy.

Ako vidno, všetky doplnky a detaily nášho vysnívaného bytu majú svetlú farbu alebo odtiene. Tento „duch nepraktickosti“ ma pred aj počas rekonštrukcie prenasledoval dlho a výdatne. Z mnohých strán som počúvala zástupy argumentov, prečo sa svetlým farbám, či dokonca bielej, oblúkom vyhnúť. Mama, manžel, kamarátky s deťmi, blízki kolegovia. Iste, znelo to všetko presvedčivo. Svetlá farba bola a je lapačom prachu, dieťa ti všetko zachytá, časom budeš mať namiesto bielej, iba sivú a čiernu, čaká ťa kopec čistenia a únavnej roboty.

Dobre, uznávam, ale určite poznáte ten neodbytný pocit túžby, ktorá človeka pevne opantáva a takmer mu nedá dýchať. Už od dievčenských rokov som mala pred očami svoju vlastnú rodinu a môj vysnívaný byt. Všetko v ňom malo byť čisté, elegantné a harmonické, všetko malo dýchať len a len svetlými tónmi. A to som jednoducho nemohla odovzdať spomienkam.

A tak som všetkých o svojej dievčenskej pravde presvedčila, aj keď uznávam, že pani Lipková mi tajne držala palce a robila milého strážneho anjela. Jedným z dobrých riešení ako urobiť otázkam praktickosti zadosť, sú tak umývateľné poťahy na sedačke a kreslách. Dnes je náš byt prežiarený nielen mäkkým slnečným svetlom z tichej ulice, ale aj svetlými tónmi žijúcimi v celom interiéri.

Vo všetkých miestnostiach sme sa rozhodli položiť nové podlahy, ale v spálni sme pôvodné parkety ponechali. Sú ale dokonale prebrúsené a prelakované. Pani dizajnérka nám ponúkla niekoľko zaujímavých konceptov riešenia spálne, z ktorých nás najviac oslovil variant s elektrickým krbom.

Je pravda, že väčšinu času trávime pri skutočnom krbe v obývačke, ale ten v spálni používame oveľa častejšie. Krbové kachle sú pôvodné práve v obývacej izbe. Akousi šťastnou náhodou ostal na nich zachovaný aj pôvodný mramorový obklad. Získali sme tak nečakanú a cennú inširáciu a podlahu obývačky ladili do rovnakého farebného odtieňa kameňa.

Práca a výsledky rekonštrukcie interiéru od pani Lipkovej sú pre nás úžasné. Slnkom rozžiarená detská izbička je ozaj nádherná a nášho prvého dieťatka sa už nevieme dočkať. Pri pohľade na finále tejto skvelej rekonštrukcie, na to pôvabné splynutie doplnkov a nábytku, naši priatelia nešetrili slovami uznania. Ja som si však večer v duchu predstavovala moju starú mamu a jej tichý úsmev. Verím, že by bola so všetkým, čo sme urobili spokojná, veď predsa milovala čisté a elegantné veci. Ale určite by ju ale nadchli svetlé tóny v jej-našom byte, ktoré ho úplne nezmenili, len krásne premenili.

Sex Cam