Rekonštrukcia prvorepublikového bytu v Bratislave

Dlhodobú prácu v zahraničí som ktovieako neplánoval, no pred niekoľkými rokmi sa v našej firme drsne prehádzali stoličky, a tak ma zafúkalo až za Kanál. Napokon sa ukázalo, že išlo o to najlepšie, čo ma mohlo postretnúť. Myslím, že poskytnutú šancu som využil a profesne sa mi darilo čoraz viac. A tou povestnou čerešničkou bola moja partnerka, ktorá mi pomohla pochopiť, že nielen biznisom je človek živý. Kúpili sme si byt a zariadili sa. Videné očami tých dní – Edinburgh nebol nikdy krajší. Možno by v tomto čase prišiel ešte iný, prelomovejší moment našich oboch životov, keby sa neozvali rodičia.

Dozvedeli sa o výnimočnej možnosť kúpiť starší byt 2+1, vlastne pár ulíc od nás. Je to vraj prvorepuliková štýlovka v pôvodnom vydaní, ale treba sa rozhodnúť rýchlo. Pravda, mali sme s partnerkou podobné investičné zámery, no aj pripravený človek ostane prekvapený. Byt v Bratislave sa mal stať dobrou kúpou, ktorú môžeme využívať nielen ako prechodné bydlisko, ale tiež spôsob, ako byť bližšie k rodičom, priateľom a možným obchodným príležitostiam v starej vlasti.

Našťastie veci mali pomerne rýchly a úspešný priebeh, takže byt sme kúpili celkom výhodne a stali sa jeho šťastnými majiteľmi. Dodám, že už pri prvej obhliadke sme ho prijali za svoj a večer, prvý po po jeho kúpe, strávili na vŕzgajúcich parketách s malou oslavou pri sviečkach. Radosť má stovky podôb a vlastný byt vie ponúknuť ozaj chutné sústo.

Ako som už povedal, išlo o dom a byt z čias prvej Československej republiky, takže to vlastne bola skvelá správa. Samozrejme, museli sme zvažovať celkovú rekonštrukciu, keďže nároky spred desiatok rokov dnes neobstoja, ale celkový dojem z bývania stál za to. Túto skutočnosť nám potvrdil aj môj dávny priateľ, historik umenia a otvorená hlava. Podľa jeho slov bola obytná budova postavená v štýle funkcionalizmu, pričom už len tento fakt ju robí viac ako zaujímavou. Zašli sme vtedy obaja na kávu, takže mi usporiadal gratis miniprednášku o funkcionalizme v našich prvorepublikových končinách.

Ako dlhoročného umeleckého anaflabeta, ale nie úplného ignoranta, ma vcelku nenápadne poučil, že funkcionalizmus, ako štýl i teória modernej architektúry, podriaďuje všetko jedinému – funkcii. V čase svojho vzniku išlo o avantdgardu, ktorá spolu s kubizmom, purizmom alebo konštruktivizmom razila cestu modernej architektúre dneška. Vrchol tohoto pôsobivého štýlu spadal do obdobia medzi oboma svetovými vojnami, no mnohé jeho postupy alebo vzory majú v tvorbe veľkých architektov svoje miesto dodnes.

Keďže od prvých samostatných krokov sám vyznávam slobodu myslenia a vždy som tak trochu rebeloval, zaujal ma fakt, že základným princípom funkcionalizmu bolo odmietanie. Otcovia-zakladatelia preto nechceli mať nič spoločného s históriou a umeleckou stránkou architektúry a rázne zavrhovali akúkoľvek zdobnosť. Alebo ako to v dvadsiatych rokoch minulého storočia veľmi výstižne vyjadril jeho duchovný otec, švajčiarsky umelec, filozof a architekt Le Corbusiér: „Form follows funktion – forma nasleduje funkciu.“

Formu každej stavby určujú v prvom rade sociálne, ekonomické, prevádzkové a hygienické funkcie. Pravoverný funkcionalistický architekt odmietal ornamety, ozdoby a vzýval krásu čistej konštrukcie. Skutoční majstri tohoto umenia stavebné dielo metaforicky prirovnávali k stroju. Okrem Le Corbusiera, svietia v súhvezdí tých najväčších funkcionalistických tvorcov mená ako Adlof Loos, Walter Gropius alebo Alvaro Aalto.

Predvojnové Československo si funkcionalizmus a jeho prednosti doslova zamilovalo a vytvorilo v tomto štýle mnohé špičkové diela. Napokon, mená Vladimíra Karfíka, Aloisa Balabána, Bohuslava Fucha alebo Emila Belluša dnes patria – minimálne – do čestného zoznamu vysokooceňovaných stredoeurópskych umelcov. Mladá republika v strede Európy skrátka potrebovala nájsť kotevné kamene svojej identity a funkcionalizmus sa zaradil medzi tie najdôležitejšie.

Alebo ešte inak. Česká a slovenská architektúra fungl nového štátu potrebovala opustiť všetky rakúske a maďarské vzory spojené s historizujúcim, nabubrelým štýlom alebo secesiou, ktorá už strácala na význame. Funkcionalizmus tak predstavoval fantastickú možnosť, ktorú sa podarilo dokonale využiť.

Môj priateľ sa pri týchto slovách doslova nadchýnal. A ďalší rozmer im dodal nesmierne zaujímavou poznámkou o prijatí tohoto nového štýlu bežnými ľuďmi Československa. Skúsme si spolu predstaviť tridsiate roky, vašu ulicu plnú rádoby historických budov a odrazu, kdesi na jej konci, kde ešte včera chlapci kopali do handrovej lopty, vyrastie súbor obytných domov – akýchsi bielych, holých a strohých kvádrov. Vidíte len ostré línie, okná, rovné strechy, žiadne ozdoby, sklo, oceľ, hladké a čisté fasády.

Zrejme to bol v istom zmysle kulúrny šok a náhle, neočakávané prekvapenie, no verejnosť sa s novou líniou stavieb, ich vzhľadu a funkčnosti zžila bleskurýchlo a začala sa s nimi stotožňovať v plnom rozsahu. Možno sa dá použiť – a to celkom legitímne – aj o niečo silnejšie slovo akým je nadšenie. Mladá republika jednoducho potrebovala vlastné príbehy, nové azimuty a voľné, nepopísané plochy. Funkcionalizmus – okrem iných, podobných možností – jej takúto šancu ponúkol.

Nový, jedinečný štýl prinášal prevratné zmeny aj v dovtedajšom chápaní bývania a jeho hlavných funkcií. Mnohé sociálne stavby tej doby definovali tak prevratné, ba revolučné zásady, že sa o nich ľuďom spred dvoch, troch desaťročí ani len nesnívalo. Príklad? Práve v tom období sa presadzovali myšlienky, ktoré sú dnes samozrejmé. Dajme tomu, že kúpeľňa má nadväzovať na spálňu a deti by mali mať vlastnú izbu. Alebo – spálňu treba orientovať na východ a detskú južným smerom. Tvorcovia zvažovali, a to detailne, akými smermi sa v byte pohybujeme, čo v ňom robíme, ako oddychujeme. Všetky tieto úvahy a názory potvrdil čas a dnes ich vnímame ako prirodzené a samozrejmé.

Keď som z pozície nedouka a večného rebelanta položil priateľovi drzú otázku, čo teda z tých skvelých benefitov nájdem v mojom prvorepublikovom byte, spražil ma pohľadom s zubami precedil jediné slovo – kvalitu. Bytové domy tých čias využívali kvalitné materiály, veľkorysé riešenia a špičkovú remeselnú prácu. Využívala sa tehla a skutočný kameň, poriadne drevené parkety, stavali sa široké lodžie a veľké okná. Takže nič z toho, čo sa neskôr príšerným spôsobom ukazovalo v komunálnych panelákoch reálneho socializmu.

Vtedajší architekt dbal na detaily, malé, nápadité drobnosti, ktoré povyšovali všedný predmet alebo účelové riešenie. Napríklad sa na stavbách využívali kruhové okná alebo oblé rohy na lodžiách. Dôvod? Nadšenie a fascinácia zaoceánskymi parníkmi, ktoré brázdili oceány a dovoľovali cestovať medzi kontinentami rýchlo a pohodlne aj ľuďom, nepatriacim k hornej vrstve. Pred Druhou vojnou letecká medzikontinentálna doprava ešte nejestvovala, takže vrcholom prekonávania času a miesta boli práve tieto majestátne, nádherné lode.

Medzičasom sme dopili kávu, objali sa, podali si ruky a rozlúčili. Mne však začali v hlave víriť všetky tie priateľove myšlienky a hneď začerstva som o nich rozprával s mojou drahou. Túžili sme totiž po štýlovom, funkčnom bývaní, ale nie v zakonzervovanej podobe z čias predvojnovej republiky. Prvým faktom bola skutočnosť, že byt nie je veľmi priestranný, takže veľká kúpeľňa, o ktorej sme snívali bola pasé. Mali sme v hlave amatérsky nápad spojiť kuchyňu s obývačkou do jedného celku, pričom by sa kdesi zmestila aj kúpeľňa. Skvelá prednáška cteného priateľa všetko – myslím to len v dobrom – ešte viac skomplikovala, a tak sme s partnerkou usúdili, že musíme vyhľadať pomoc skúseného bytového dizajnéra, ktorý tento oriešok rozlúskne.

Na webe sme našli veľa možností, no zaujala nás pani Lipková z firmy ORIGINE INTERIER DESIGN, realizácia, návrh interiéru bytov Bratislava. Jej ženské oko, citlivý prístup a kreatívne riešenia mali pre nás najviac tvorivej charizmy. Dohovor bol vcelku rýchly a priamy. O pár dní sme sa v našom byte všetci traja posadili a začal sa neformálny rozhovor o rekonštrukcii, jej cieľoch a možnom scenári.

Hovorili sme s ňou o našich koníčkoch, o tom, že radi cestujeme, milujeme vodné športy a veľa čítame. Televízor nemáme, ani ho neplánujeme, takže centrum obývačky bude inde. Popísali sme v kocke náš bežný pracovný deň, zámer, že byt nebudeme obývať trvale, a tiež všetky vysnívané predstavy. Pani Lipková počúvala veľmi pozorne, následne si byt dôkladne premerala a navrhla rozdeliť priestor na niekoľko zón. S návštevou sme boli veľmi spokojní a boli presvedčení, že všetko dobre dopadne. Po pár dňoch sme dostali cenovú ponuku a zmluvu o dielo, pričom sme uhradili polovicu z kalkulovanej ceny.

Druhá schôdzka už mala vyslovene tvorivý charakter. Spoločne sme prebrali všetky podrobnosti celého návrhu, ktorý si nás získal už na prvý pohľad. Ponúkané riešenia boli vycizelované a dotiahnuté až do konca. Farby, materiály aj drobné detaily fungovali v tichom súlade a podľa nášho vkusu. Nové miestnosti kuchyne a obývačky pôsobili sviežo a originálne, pričom opticky celý byt rozšírili. Nič tu nebolo navyše, nebodaj zbytočné. Pani Lipková navrhla moderný, štýlový nábytok, ktorý však nerušil duch miesta a ladil s atmoférou pôvabného funkcionalisického bytu.

Kuchyňa sa teda prepojila s obývačkou, pričom to spojenie malo takmer subtílny charakter. Zabezpečovali ho široké posuvné dvere v bielej masívnej zárubni. Obe miestnosti prepojila tiež podlaha vytvorená z fantastických, pôvodných parkiet, uložených v stromčekovom vzore. Už len tento štýlový prvok dodával bytu jedinečné čaro dávno minulého, vyžarujúc však moderný a súčasný charakter. Naviac, kuchyňa a obývačka získali ďalšie plus v spoločnej výmaľbe stien. Snehobiele stropy a štvorica lila plôch vymodelovali priestor ako dialóg medzi človekom a funkciou každej z miestností.

Nábytok v našej novej kuchyni ostal formálne a vizuálne verný jedinému – svojej funkcii. Nebolo tu nič navyše. Žiadne ozdobné lišty, sklá na dvierkach, dekoratívne madlá alebo nadbytočná práca s dekorom. Ostali len krásne čisté plochy, jednoduché a nadčasové tvary, biela farba skriniek a poličiek na stenách. Skrátka funkcia ako prvé a hlavné prikázanie, pričom celok nerezignoval na moderný, útulný a pôsobivý výraz.

Obývačka a jej vyžarovanie múdro počítajú s krásou drevených parkiet, mäkkou farebnosťou lila stien a veľkou, pohodlnou sedačkou, pokrytou vankúšikmi. Na stenách obrázky, v rohu dekoratívne svietidlo stojace na trojnožke, oproti nemu kvet v bielom keramickom kvetináči. Na bielom, natural koberci atmosféru tejto miestnosti dopĺňa tmavý konferenčný stolík, stojaci na šiestich nožičkách. Stolík ako dokonalý solitér, ktorý evokuje vycibrený vkus časov minulých, citlivo prepojený s vkusom súčasníka.

A čo kúpeľňa? Hovoril som niekde vyššie, že priestoru nazvyš nebolo, takže široká vaňa a sladké pohodlie, ktoré svojmu majiteľovi odjakživa poskytuje, tu nehrozilo. Pani Lipková však na pohodlie a intimitu tohoto obľúbeného miesta nerezignovala. Naša kúpeľňa disponuje moderným sprchovacím boxom s hydromasážou, čo samo o sebe nahrádza pohodlie vane a jej benefity. Priestor dopĺňa hranaté, minimalisticky vymodelované umývadlo, ktoré rytmicky korešponduje s toaletou a ostatnými doplnkami. Radi sme súhlasili s návrhom pani dizajnérky a zvolili svetlohnedé a okrové obkladačky. Ich nenútená a nápaditá kombinácia vyznieva nielen decentne, ale – aspoň pre mňa osobne – veľmi upokojujúco.

Keď sa dni a týždne rekonštrukcie nášho výnimočného, prvorepublikového bytu úspešne zavŕšili, mali sme s partnerkou skutočne dobrý pocit. Tá vôbec najzákladnejšia a vlastne prvotná myšlienka, spojiť klasiku bytového funkcionalistického štýlu s moderne vnímaným interiérom sa nám na sto percent podarila. Pochopiteľne, vďaka skúsenostiam a profesionalite interiérového dizajnéra. Celková harmónia priestoru, farieb a učelu sa dá len a len obdivovať. Pani Lipková svoju povesť potvrdila a dokázala zosúladiť všetky tvorivé nitky do jedného spoločného snaženia a výsledku.

Priestory bytu navyše disponujú ergonómiou v každom, o tom najmenšom detaile, čo znamená, že v budúcnosti nebudeme nútení k žiadnym hlbším zmenám a premenám. Dokonca v byte nachádzame dostatok možností, ako sem vniesť aj vlastné nápady či myšlienky. Snáď to nevyznie z mojej strany neskromne, no mám dojem, že aj tieto fakty potvrdzujú jednu zásadnú skutočnosť. Funkcionalizmus priniesol nový uhol pohľadu na bývanie, človeka a jeho interakciu s priestorom a my máme to šťastie, že kúsok takéhoto priestoru môžeme odteraz označovať ako náš byt. Nesporné však je, že veľká vďaka patrí aj pani Lipkovej, keďže do týchto štyroch stien pocit útulnosti a domova priniesla.

Sex Cam